Depersonalizace,derealizace -život jako

Tak co lidičky? Jak je? Nějaká změna někdo? Jak prožíváte počasí?

po zyprexe ( olanzapine )spí človek ako keby ho hodili do vody. Zatvoriť oči a spať....žiaden sen, nič...žiadne pocity...takmer neexistencia

zyprexa nedovolí uzatvárať sa do seba, niečo ako keby z introverta chcel niekto spraviť extroverta.....na mňa to zapôsobilo dosť hlboko.....

Ja jsem nemochla spat,ale od te doby co beru antidepresiva je to o.k.mozna spim moc...a take si malo pamatuji sny

Zefir s tým spánkom ti neporadím, keďže neužívam žiadne antidepresíva.

Lily, a keď sa ti z toho podarilo dostať, ako dlho si mala DP/DR ??? Myslím v tých 19-ich rokoch, ako dlho to bolo ???

Chtěl jsem se zeptat, jak to máte se spánkem. Já měl v počátcích braní AD i předtím docela problémy. Budil jsem se bezdůvodně několikrát za noc. Poslední dny, či týdny ale sleduju opak. Večer usnu jako když mě do vody hodí, sny si nepamatuju a když už, tak mám pocit, jakoby mi splývali s realitou a nevzbudí mě absolutně nic. Až ranní budík. Podobá se to spíše komatu, než spánku. Tak nevím...

Lily mám niečo ako úzkosť a aj paniky.

Hlúpe otázky, ja viem. Ale aj oni ma trápia. :(((((

Hlúpe otázky, ja viem. Ale aj oni ma trápia. :(((((

Zuzi, v mém případě tě zklamu. DP/DR bych okamžitě věnoval zájemcům a ten život mi nevyhovuje. Sice poslední dobou jsem jakž takž srovnaný (asi i "díky" chemii), ale rád bych ještě někdy zažil, jaké to bylo předtím.

Co se týče druhé otázky, tohle mě zatím nenapadlo a když se nad tím zamyslím, nedělá mi to starosti.

Co ostatní?

Mám na vás 2 hlúpe otázky.
1. Stáva sa vám, že vám napadne, že možno sa DP/DR ani nechcete zbaviť a takýto život vám vlastne vyhovuje ?????????
2. Máte občas pocit, že neveríte nielen tomu, že svet a vy ste skutoční, ale že tomu tak nebolo ani predtým než ste dostali DP/DR ????
Ahojte.

Matěji, je třeba hlavně věřit, že bude lépe.

Lily, moc hezky napsane, dekuju*

text

Ondřej si na tom skoro ako ja. Aj ja mám 18 rokov a trpím DP/DR niečo okolo 8 mesiacov. Jediný rozdiel je, že ja nechodím k žiadnemu psychiatrovi ani psychologovi. Liečiť sa dá, ale lieky na to nie sú. Lenže mám pocit, že vyliečenie je naozaj ve?mi ťažké a je to hlavne na nás. S pomocou liekov a antidepresív sa pod?a mňa z toho úplne nedostaneš. Môžu ti čiastočne pomôcť hlavne proti depresii a úzkosti, ale ostatné je len na tebe a terapia je zdá sa asi najvhodnejšia.
Marta písala si, že si bola na chví?u opäť v "reálnom svete". Chcem sa vás všetkých spýtať, to sa len raz za nejaký dlhší čas cítite, že je všetko v poriadku, že nie ste v žiadnom sne či filme, ale v skutočnej realite alebo ako ???
Lily ešte som sa nerozišla s priate?om. Zajtra idem za ním do Bratislavy, no a ja bývam v Žiline, takže je to 200km. Vlastne ešte predtým ako som bola "normálna", som nešla nikdy sama ďalej od nášho bytu ako možno pár kilometrov, ale keď už som mala DP/DR, išla som preč aj o tých 200km. Sama sa čudujem, že v mojom stave, som sa vedela zorientovať. Veď niekedy sa čudujem ako som vôbec trafila domov, keď sa mi zdá, že všetko je akési iné. A neviem, čo si o tom myslíte, ale u mňa musela zohrať ve?kú úlohu aj vsugerácia. A tak som si sama privolala DP/DR :(((. V lete som si myslela, že mám rakovinu kože, takže aj tam by mohla byť príčina vzniku. Že je to vlastne tá "ochrana". Vtedy sa mi nachví?u zrútil celý svet. Teraz mám pocit, že čím dlhšie to mám, tým horšie, lebo človek potom si už ani nie je celkom istý, či to, čo cíti, je to bežné, čo si predtým ani neuvedomoval a čo cítia aj všetci ostatní. Najhoršie je, že ma desia občasné myšlienky, že sa vlastne z toho nechcem dostať alebo že sa z toho zbláznim alebo že ma to dokonca baví. Viem, sú fakt zvláštne. Alebo sa príliš zamýš?am nad niektorými vecami. Ono je to určite aj o tom prílišnom sebakontrolovaní. Proste my sa zameriavame na to, že sa skúmame, ako sa cítime, či niečo vôbec cítime, či sa cítim ako my, čí je svet okolo nás skutočný a potom nám uniká tá podstata. To, že to vlastne necítime ako iní ?udia, lebo sme zameraní na to sebapozorovanie. A ešte ma desí myšlienka, keď si pomyslím, že ja a svet okolo mňa naozaj neexistuje a ani nikdy neexistoval :(((. Ale to je také, že ja to niekedy dosť verím a to mi to celé ešte viac zhoršuje :(((. Dobre, už som napísala dosť, možno aj moc :))). Ahojte všetci. Držím nám všetkým palce. PAPA.

ješte bych se chtěl zeptat jestli se to da lečit protoze stoho mam velkej strach,že už to nikdy nebude jako dřiv a jestli se to neda lečit tak se (z....u)

ahoj lidi,jemi 18 let.už 8 měsicu proživam hrozny nepopsatelny stavy.mi stavy se týkaj depersonalizace,derealizace psychiatr mi předepsa coaxil a pak atarax.nic nepomohlo prosim jestli mate nakou radu napiste protoze ja uz nevim jak dal.

text

Uplne jinak se mi dychalo...citila jsem jak se mi otviraji oci a v hlave bylo mi tak jinak,citila jsem ze tady jsem

Vážně? A jaké to bylo? Jak si poznala, že je to realita? Já se bojím, že kdyby to přišlo, nepoznal bych to.